10.1.8. Spojovník

Pravidlá, osobitosti a príklady používania spojovníka.

Spojovník (nikdy sa neoddeľuje medzerami) sa používa:

  • na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu,
  • v zložených vlastných menách:
    1. v osobných menách (cudzích rodných menách, priezviskách): Jean-Luc; Rázusová-Martáková (najnovšie sa na žiadosť matrík píšu dve priezviská bez spojovníka);
    2. v zemepisných názvoch: Rakúsko-Uhorsko (názvy dvoch krajín spojených do jedného celku); Šaštín-Stráže (názvy pôvodne samostatných obcí spojených do jednej),
  • v zložených všeobecných podstatných menách: propán-bután,
  • v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených zložiek: bielo-modro-červená; zeleno-žltá (zelená a žltá); vedecko-technický (vedecký a technický),
  • v zložených privlastňovacích prídavných menách utvorených od vlastných mien: Boylov-Mariottov zákon (skloňujú sa obidve mená),
  • na označenie obapolnosti, vzájomnosti: slovensko-české literárne vzťahy,
  • v spojeniach s bližším určením: Bratislava-mesto,
  • v spojeniach, v ktorých prvá časť označuje celok a druhá jeho súčasť: Bratislava-Ružinov; Bratislava-Staré Mesto (mestské časti Bratislavy),
  • na vyjadrenie približnosti, neurčitosti v kvantitatívnych spojeniach: dva-tri týždne; viac-menej,
  • v spojeniach, ktoré vyjadrujú úplnosť, vysokú alebo neurčitú mieru niečoho, vyčerpanie všetkých možností a pod. a vyznačujú sa hláskovou podobnosťou alebo významnou súvzťažnosťou častí: zoči-voči; sprava-zľava; aký-taký,
  • v spojeniach, ktorých zložky stoja v protiklade (so záporom v druhej časti): chtiac-nechtiac,
  • v spojeniach častí slov zapísaných číslicami a písmenami: 7‑tisíc; 3 ½‑izbový; 45‑ročný; 2‑ a 5‑litrový; 4‑násobný; 10‑násobok,
  • namiesto časti slova, ak za ním nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou: troj‑ až štvornásobok,
  • na pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k iniciálovým skratkám: SĽUK‑u; CD‑ROM‑u (v pádových podobách),
  • na spájanie symbolov so slovami: D‑glukóza.

Spojovník sa nepíše:

  • v zložených prídavných menách:
    • keď prídavné mená vyjadrujú jednotu, celistvosť: žltozelený (žltá so zeleným nádychom); čiernobiela (napr. fotografia),
    • keď sú prídavné mená utvorené od združených pomenovaní: vedeckovýskumný (vedecký výskum); sociálnodemokratický (sociálna demokracia),
  • v pomenovaniach, v ktorých ide o vyjadrenie bližšieho vymedzenia: člen korešpondent; právnik lingvista.