10.5. Rytmické krátenie

Pravidlá a príklady rytmického krátenia v slovenskom jazyku, ako aj výnimky z pravidla o rytmickom krátení.

V spisovnej slovenčine nebývajú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou. Ak sa tvarotvorný alebo odvodzovací základ končí na dlhú slabiku, ohýbacie alebo slovotvorné prípony s dlhou slabikou sa v rámci slova skracujú. Za dlhé slabiky sa pokladajú slabiky s dlhou samohláskou, s dvojhláskou a s dlhým ĺ a ŕ.

Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje v týchto prípadoch:

V pádových príponách podstatných mien, a to:
- v datíve a lokáli množného čísla podstatných mien ženského rodu: úradníčkam – úradníčkach; riekam – riekach (ale ženám – ženách; uliciam – uliciach),
- v nominatíve, datíve, akuzatíve a lokáli množného čísla podstatných mien stredného rodu, napr. miesta – miestam – miesta – miestach.
V pádových príponách akostných a vzťahových prídavných mien, radových čísloviek a príčastí, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný a cudzí: siedmy – siedmeho – siedmemu – siedmym – siedmi/siedme – siedmych.
NB:
Pozor na rozdiel v tvaroch siedmich/siedmych: plurál 6. pádu základnej číslovky = siedmich (o siedmich chlapcoch) plurál 6. pádu radovej číslovky = siedmych (o týchto v poradí siedmych chlapcoch; ide o skupinu 4, 8, 20… chlapcov na siedmom mieste).
V slovesných tvaroch, a to:
- v neurčitku, v prípone 3. osoby množného čísla, prechodníka a prítomného činného príčastia slovies vzoru padnúť: vládnuť – vládnu – vládnuc – vládnuci,
- v prípone 3. osoby množného čísla, prechodníka a prítomného činného príčastia slovies vzoru česať: viažu – viažuc – viažuci (ale češú – češúc – češúci),
- v príponách tvarov prítomného času slovies vzorov robiť a volať: hlásam – hlásaš – hlása – hlásame,
- v tvaroch prítomného času opakovacích slovies zakončených na -avať: volávať – volávam – volávaš….
V genitíve množného čísla podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena a mesto, po dlhej slabike sa vkladá krátka samohláska o: klementínok, guľôčok, úradníčok, práčok; po krátkej slabike sa vkladá dvojhláska ie: nektáriniek, učiteliek, klbiek.
V zdrobneninách utvorených príponou -ko s vkladnou samohláskou v predposlednej slabike: vlákenko k slovu vlákno; číselko k číslo; písemko k písmo.
Pri tvorení podstatných mien príponami -ník, -ík, -íček, -íctvo, -ák, -ár, -áreň a pri tvorení prídavných mien príponami -ný, -ský, -cký, -iansky po predchádzajúcej dlhej slabike nasledujú krátke prípony: papiernictvo, prevádzkareň, mliekareň, európsky, taliansky, mliečny.

Výnimky z pravidla o rytmickom krátení

Druhá dĺžka sa nekráti v týchto prípadoch:

v pádových príponách podstatných mien stredného rodu zakončených na -ie, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie: lístie – lístia – lístí – lístím; siatie – siatia – siatí,
v nominatíve množného čísla podstatných mien stredného rodu končiacich sa na -ium: kritériá, pódiá,
v pádovej prípone -í genitívu množného čísla podstatných mien ženského rodu: schôdzí, siení, tlačiarní,
v tvaroch genitívu množného čísla s vkladnou dvojhláskou ie pri podstatných menách ženského a stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica a mesto: výzva – výziev (popri výzev); hospodárstvo – hospodárstiev,
v pádových príponách živočíšnych prídavných mien: páví – pávím – pávích – pávími; diviačí, diviačia, diviačie,
v tvaroch prítomného času slovies vzoru rozumieť: vytriezvieť – vytriezviem – vytriezvie,
v prípone -ia tretej osoby množného čísla prítomného času a v prípone prechodníka -iac a v prípone prítomného činného príčastia -iaci: hlásia, hlásiac, hlásiaci, triedia, triediac, triediaci,
v tvaroch opakovacích slovies zakončených na -ievať: blúdievať, slávievať,
v príponách -iar, -iareň: míliar, múčiar, bieliareň, rýchliareň, triediareň,
v zložených slovách: tisícnásobný, druhýkrát, viacmiestny, šéftréner,
v tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, ktovie-: niečí, niečím, niečích, niečími; bárčím; neviemčiu,
v slovách s predponami ná-, zá-, sú-: nádielka, námietka, zásielka, súčiastka.