5.10. Citácie
Citácie tvoria časti textu prevzaté z iných diel alebo výroky a myšlienky použité v priamej reči.
Citácie sú tvorené:
- časťami textu prevzatými z iných diel,
- výrokmi a myšlienkami použitými v priamej reči.
Na úpravu citácií ponúka typografia niekoľko postupov, akými sú použitie menšieho písma pri danom texte alebo použitie úvodzoviek alebo zarážok:
- bežné citácie (tvorené samostatnými vetami alebo slovami použitými v priamej reči) sa vkladajú priamo do textu pomocou úvodzoviek,
- citácie zahŕňajúce iné citácie (citácie druhého radu) sa označujú odlišnými úvodzovkami (pozri podbod 4.2.3).
Ak sa slovo alebo časť citácie vypustili z textu, nahradia sa tromi bodkami (podľa pravidiel opísaných ďalej v texte).
Ak sa vypustí celý odsek, nahradí sa tromi bodkami v hranatých zátvorkách, pričom sa tieto umiestnia medzi riadky:
„Xxxxx xxxxx xxxxxxxxx.
[…]
Xxxxx xxxxx xxxxxxxx.“
Interpunkčné znamienka v citáciách
Citácie, tri bodky a hranaté zátvorky
Tri bodky nahrádzajú časť textu, ktorý v citácii chýba. V tomto prípade sa kladú do hranatých zátvoriek, pred ktorými sa nachádza normálna medzera:
„Rada chcela prijať mnohé opatrenia […], napokon od nich upustila.“
„Príde skoro […]. Všetko sa skončilo. […]“
Tento spôsob sa používa aj vtedy, ak sa treba vyhnúť zámene s tromi bodkami vyjadrujúcimi odmlku, ktorú do textu vložil sám autor:
„[…] To je vynikajúce… skutočné prekvapenie, šanca… znamenitá harmónia, táto zamatová opona, z veľmi hustého zamatu, […] sýto zeleného […]“
V prípade, že autorský útvar pre vynechané časti citácie hranaté zátvorky nepoužije, korektori Úradu pre publikácie budú musieť zvoliť konvenčný pracovný postup, keďže nemôžu vedieť, či ide o vynechanie časti citácie alebo odmlku: tri bodky sa z obidvoch strán oddelia normálnou medzerou vo všetkých prípadoch:
„Rada chcela prijať mnohé opatrenia… napokon od nich upustila.“
„Príde skoro… Všetko sa skončilo…“
„Komisia navrhla… nariadenie o… rovnosti príležitostí…“
Citácie v úvodzovkách (úvodzovky, dvojbodky, bodka na konci)
Ak je citácia pokračovaním uvádzacej vety, nepoužije sa dvojbodka a bodka na konci sa umiestni za koncovú úvodzovku (interpunkčné znamienka rešpektujú logické pokračovanie vety). Toto pravidlo sa uplatní aj vtedy, keď sa citovaná časť v úvodzovkách uvedie vo forme nového odseku:
V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil, že „existencia dominantného postavenia […] je vysoko pravdepodobná“.
V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil, že
„existencia dominantného postavenia […] je vysoko pravdepodobná“.
Ak sa pred citáciou nachádza dvojbodka, citácia sa začína veľkým písmenom a bodka na konci sa nachádza pred koncovou úvodzovkou. Toto pravidlo sa uplatňuje aj vtedy, ak sa citovaná časť v úvodzovkách prezentuje vo forme nového odseku:
V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil: „Existencia dominantného postavenia […] je vysoko pravdepodobná.“
V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil:
„Existencia dominantného postavenia […] je vysoko pravdepodobná.“
Ak sa za citáciu vloží referencia, koncová bodka sa vo všetkých prípadoch umiestni za referenciu:
V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil: „Existencia dominantného postavenia […] je vysoko pravdepodobná“(1).
V predmetnej veci Súdny dvor vyhlásil, že „existencia dominantného postavenia […] je vysoko pravdepodobná“(1).
Pri citovaní úvodných častí aktov (prehľady ustanovení, odôvodnenia) sa pôvodné interpunkčné znamienka prepíšu ako časť citácie:
Komisia zmenila posledné odôvodnenie takto: „(3) Dohoda by sa mala podpísať a schváliť,“.
Jednotlivé úrovne úvodzoviek pozri podbod 4.2.3.