9.1.2. Adresy v jednojazyčných dokumentoch

Zásielka smerujúca do krajiny, v ktorej sa používa latinka

V jednojazyčných dokumentoch inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie sa adresy obvykle píšu v jazyku krajiny uverejnenia/odoslania. Platí to najmä v prípade názvov miest a krajín:

Informácie pred názvom mesta a krajiny sa však môžu uvádzať aj v jazyku krajiny určenia. Tento spôsob uľahčuje orientáciu poštových služieb v krajine určenia:

S cieľom predísť problémom pri preprave tranzitnou krajinou sa odporúča pridať názov krajiny určenia (prípadne aj mesta) aj v jazyku používanom v medzinárodnom styku. Napríklad v prípade zásielky z Poľska do Nemecka:

V dokumentoch napísaných po bulharsky a po grécky sa adresy píšu latinkou, pokiaľ možno v jazyku krajiny určenia, ak to nie je možné, potom po anglicky.

Zásielka smerujúca do nečlenskej krajiny, v ktorej sa nepoužíva latinka

Na zásielku smerujúcu do tretej krajiny, v ktorej sa používa odlišná abeceda (Čína, Japonsko, Saudská Arábia atď.), sa adresa, a najmä názov krajiny píšu v jazyku používanom v medzinárodnom styku (často po anglicky), pričom v časti adresy, v ktorej sa uvádza názov ulice, sa môže použiť jednoduchý prepis do latinky:

Zásielka smerujúca do členského štátu EÚ, v ktorom sa nepoužíva latinka (Bulharsko, Grécko a Cyprus)

V dokumentoch napísaných po slovensky sa adresy na zásielky smerujúce do Bulharska, Grécka alebo na Cyprus píšu latinkou (ak je potrebné, aj s prepisom, napríklad s prepisom názvu ulice).

V dokumentoch napísaných po bulharsky a po grécky sa musí názov mesta a krajiny uviesť aj latinkou (v anglickom prepise).

Osobitný prípad dvojjazyčného regiónu hlavného mesta Brusel

V dokumentoch inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie sa adresy zásielok smerujúce do dvojjazyčného regiónu hlavného mesta Brusel musia písať podľa týchto pravidiel.

Adresy vo frankofónnych krajinách

V Belgicku, Francúzsku a Luxembursku sa názov ulice a číslo píšu podľa iných pravidiel, ktoré sa musia dodržiavať.